Monitorovanie zamestnancov a právo na súkromný život

Právo na súkromný život a jeho ochraňuje základným ľudským právom. Zakotvuje ho nielen Dohovor Rady Európy o ľudských právach a základných slobodách, ale aj Charta základných práv EU. K zásahom do práva na súkromný život môže dochádzať aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Formy takýchto zásahov sú v ostatnom čase v podnikateľskej praxi zamestnávateľských subjektov rôzne. Ide predovšetkým o sledovanie zamestnancov pomocou videokamier, sledovanie e-mailovej pošty, odpočúvanie telefonických hovorov a iné formy. Na druhej strane v neľahkej situácii je aj zamestnávateľ a jeho ústavné právo na vlastníctvo. Niektoré z nekalých praktík zamestnancov ho môžu vážne poškodiť, preto sa často bráni, kontroluje len správne využitie svojho vlastníctva výrobných a pracovných prostriedkov, ako aj korektnosť vykonávanej práce zamestnancov. Uvedenou kolíziou základného ľudského práva na súkromný život a práva na ochranu vlastníctva zamestnávateľa sa v ostatných rokoch v relatívne širokej miere zaoberal Európsky súd pre ľudské práva, ale aj Súdny dvor EU. Judikatúra týchto európskych súdov je veľmi významná nielen na správne smerovanie legislatívy v SR, ale aj na usmernenie aplikačnej praxe, ktorá je v ostatnom čase často konfrontovaná najmä so zneužitím dôležitých informácií zamestnávateľa v prospech iných konkurenčných subjektov.