Nevoľnosť

Karolína úspešne ukončila štvrtý ročník vysokej školy. Okrem letného ničnerobenia si chce nájsť prácu. Cesty internetu sú k nej zhovievavé a o nejaký čas sa ocitá v osade, uprostred Karpát. Letná brigáda s ubytovaním! Čo viac by si mohla želať. A keďže je svet malý, stretáva tu starého známeho Leonarda, fešáka a pána tajomného... Avšak nič nie je také, ako to na prvý pohľad vyzerá... Ukázka z knihy: Nervózne som sa poobzerala na obe strany, ale nikoho som nevidela. Ako veľmi som si želala, aby sa tam niekto objavil a mohla som vykĺznuť. Opäť som sa pokúsila uniknúť, ale jednou rukou sa zaprel do steny a druhou ma chytil okolo pása. „Leo,“ hlesla som. „Chýbaš mi,“ pošepol mi, ako sa ku mne nakláňal. „Tak veľmi mi chýbaš. Vráť sa ku mne, prosím.“ Bola som ticho. Ruky som mala stále zastrčené vo vreckách, ale pomaly som ich vyťahovala. Horná časť chrbta sa opierala o stenu a brucho bolo priťahované jeho rukou. Cítila som jeho stisk, jeho dych. Srdce mi začalo divoko búšiť a v spánkoch som cítila, ako mi pulzuje krv. Dlane mi samovoľne pristáli na jeho hrudi. Čo by som kedysi dala za to, aby ma prosil o niečo takéto. Každá by to chcela. V tom momente aj ja. „Ja...“ Nečakal, že dopoviem. Jeho hlava sa priblížila k mojej a moje ústa sa automaticky ťahali za tými jeho. Naše pery boli od seba len zopár centimetrov. Už som vo vzduchu mohla vycítiť jeho tvár, keď som zacítila ten známy pocit. A vtedy som si spomenula.